V pondelok 27. októbra 2025 sa na našom gymnáziu v rámci vybraných hodín uskutočnil 21. ročník celoslovenského projektu „Najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice“ k Medzinárodnému dňu školských knižníc s témou: Osobnosť a dielo Ľudovíta Štúra – zapojenie používateľov školskej knižnice a členov miestnej komunity. Tento týždeň si pripomíname si 210. výročia od narodenia tejto významnej osobnosti našich národných dejín.

Na podujatí sme postupne otvorili šesť významných oblastí, ktorým sa Ľudovít Štúr vo svojom živote a diele venoval.

Najprv bolo našim žiakom-prvákom predstavené Štúrovo básnické umenie, zvlášť jeho dve básne venované jeho niekdajšej láske Marii Pospíšilovej: v prvej s názvom Vzpomenutí jej vyznal lásku, v druhej s názvom Rozžehnání sa s touto svojou láskou s odstupom jedného roka lúči v prospech lásky k vlasti. Žiaci tvorili vlastné texty básní, ktorými mali vyjadriť túžbu dať niečomu zbohom (napríklad lenivosti) a vyjadriť túžbu po niečom novom (napríklad pracovitosti). Svojou návštevou nás na pozvanie prof. Lenky Majerovej poctila poetka Jana Chorvátová, ktorá si v besede s prof. Bakošom zaspomínala na svoje pedagogické pôsobenie a predstavila nám svoju tvorbu. Výber zo svojich zbierok Impresie ponúkla ako dar našej školskej knižnici.

Význam Ľ. Štúra ako jazykovedca sa v najväčšej miere prejavil v jeho kodifikačných dielach Náuka reči slovenskej a Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí. Naši štvrtáci sa oboznámili s úryvkom z druhého spomenutého diela, v ktorom Štúr zdôvodnil uzákonenie spisovnej slovenčiny. Následne dostali za úlohu prepísať z neho úryvok do súčasnej slovenčiny, a zase úryvok výkladového textu zo súčasnej do Štúrovej slovenčiny. Napokon vytvorili krátky slovník generácie Z, teda najnovšej podoby jazyka mladej generácie.

V priestoroch školskej knižnice sa uskutočnila aj vyučovacia hodina, počas ktorej sa k našim tretiakom pripojili ôsmaci zo SZŠ Dráčik so svojou pani učiteľkou. Žiaci sa zoznámili s medailónom osobnosti Ľ. Štúra ako národného buditeľa a vodcu vtedajšej nielen mladej generácie, ktorého vlastnosťami boli napríklad aj obetavosť, národná zodpovednosť, vzdelanosť či čestnosť. Po úvodnej časti sa rozdelili do štyroch skupín: do dvoch miešaných pod vedením pedagóga, do dvoch jednoliatych pod vedením žiaka z druhej školy. Ich úlohou bolo napísať niekoľko vlastností a hodnôt nositeľa autority. Na záver vedúci skupín prezentovali ostatným svoje predstavy o osobnosti ako vzore pre druhých.

Ľudovít Štúr nezaháľal ani ako novinár. Tretiaci sa spolu so štvrtákmi poinformovali o jeho Slovenskích národních novinách s prílohou Orol tatránski. Potom v štyroch skupinách pracovali na redakcii listu školských novín: ako textári, grafici, kreatívci a korektori.

Piataci spolu s druhákmi stručne nahliadli do filozofie G. W. F. Hegela, predstaviteľa nemeckej klasickej filozofie, ktorého myšlienkami sa Ľ. Štúr do veľkej miery inšpiroval (napríklad v diele O národních písních a pověstech plemen slovanských). Základ tvorí myšlienka svetového ducha, ktorý má vládnuť predmetnosti v živote človeka. Žiaci tvorili krátke slogany či haštagy, ktoré mali vyjadrovať odhodlanie nielen tvoriť skvelé myšlienky, ale sa ich pokúsiť aj realizovať v praxi. Na túto tému následne tvorili eseje.

Nakoniec sa naši štvrtáci oboznámili s politickým a rečníckym prínosom Ľudovíta Štúra. Známe sú jeho reči na Uhorskom sneme, ktoré predniesol ako poslanec za mesto Zvolen. Žiaci si vypočuli začiatok reči My slobodu chceme a následne sa tvorením diskusných príspevkov (a ich prezentáciou pred spolužiakmi) vyjadrovali k postojovej a hodnotovej triáde pohľadov na národ z myšlienok Ľ. Štúra, zo súčasnosti, zo znenia najnovšej novely Ústavy SR.

Pri jednotlivých aktivitách na vyučovacích hodinách sme využili poznatky z kníh našej školskej knižnice, ale aj zapožičaných z Verejnej knižnice Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici. Patrila k nim v našich priestoroch aj burza kníh. Žiaci mali možnosť priniesť knihu a posunúť ju ďalej, alebo si nejakú vziať na čítanie.

Tradičnou súčasťou Najzaujímavejšieho podujatia školských knižníc býva aj výstava záložiek vytvorených našimi žiakmi v rámci 14. ročníka celoslovenského projektu pre stredné školy Záložka do knihy spája slovenské školys témou Najobľúbenejší citát z knihy, ktorá zmenila môj pohľad na svet.

Vymenované oblasti života a diela Ľudovíta Štúra by sa iste dali doplniť o ďalšie. Podujatie k Medzinárodnému dňu knižníc však žiakom predstavilo tie najdôležitejšie sféry záujmu a vplyvu tejto našej významnej osobnosti. Všetkým účastníkom i hosťom sa týmto chceme poďakovať a dúfame, že sa na podobné podujatie môžeme tešiť znova o rok.